3. Kapitola / Temnota

"Cŕŕŕŕŕŕŕn, cŕn cŕŕŕŕŕŕŕn" zazvonil budík a prebudil ma. V Naturalnii som už pár týždňov, ale odkedy som tu, sníva sa mi ten istý sen. Nepáči sa mi to. Mama hovorí, že by som mala zájsť za kráľovskou vedmou Agnestou. Dnes mám toho už nad krk. Vyrazím hneď po raňajkách.

"Aké máš dnes plány, Khania?" spýtal sa ma syn matkinej kamarátky - Derex. Bol to krásny dračí elf môjho veku a mal modrého draka Lucasa. Matka mi stále nechce prezradiť akú mám moc. Lesná elvíla? Vodná elvíla? Dračia elvíla? Neviem. 

"No.. zájdem za vedmou, potrebujem si niečo vybaviť" povedala som.

"Takže vedma... No nič. My Elfovia veštíme zo stromov. Oni sa nemôžu zmýliť tak ako nejaká krištáľová guľa, ale je to tvoje rozhodnutie." povedal, v tej chvíli dojedol raňajky, tak odišiel zo stola do svojej komnaty. 

"Vítam ťa, Khania" povedala vedma, hneď ako som vstúpila. Neviem ako uhádla že som to ja, aj cez to, že meditovala. "Oh, dieťa. Iste sa pýtaš že ako som to uhádla, ale áno, cítila som tvoju auru" a ako uhádla to, načo myslím? Aspoň som si overila že táto vedma je pravdivá. Bola to šedovlasá babka, obvešaná rôznymi príveskami a retiazkami, mala náušnice, ktoré jej siahali takmer po ramená, ale aj tak mi niečo hovorilo, že je tá, ktorá mi pomôže.

"Dobrý deň, Agnesta, potrebovala by som pomôcť." prerušila som nudné ticho. Vedma otvorila oči:

"Áno, pomôžem ti. Ale s čím?" spýtala sa ma.

"Každý deň sa mi sníva ten istý sen. Som na lúke, zabávam sa, je mi úplne super ale..." vedma si dala keks. "padám do temnoty... A potom iba zazvoní budík a je po sne".

"Ou.." povedala vedma. "Tento sen, ti veští budúcnosť..."